Týždenník Hlas ľudu
Nový Sad 15.01.2007
Rozhovor s Vladimírom Skalským
predsedom Svetového združenia
Slovákov v zahraničí
 
-    Po Valnom zhromaždení SZSZ ste sa stali novým predsedom. Na začiatok váš osobný preukaz.

Je vždy trochu zvláštne predstavovať sám seba. Som radšej, keď si o mne ľudia urobia obrázok na základe osobnej skúsenosti či mojej práce. Takže iba v stručnosti. Narodil som sa v roku 1972 v Prešove, teda na Slovensku, celý svoj dospelý život však žijem v Prahe. Vyštudoval som teoretickú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej. Už od roku 1992, teda od čias rozdeľovania Česko-Slovenska, som sa popri škole začal intenzívne venovať slovenským aktivitám, začali sme vydávať prvý slovenský časopis. V tejto oblasti som aj neskôr pôsobil ako novinár, organizátor a manažér. Od roku 1996 som štatutárnym 1. podpredsedom Slovensko-českého klubu, od roku 2002 aj výkonným podpredsedom Slovenského literárneho klubu v ČR. Od roku 2004 som členom Rady vlády ČR pre národnostné menšiny a o rok neskôr som sa stal jej podpredsedom za všetky minority žijúce v Česku. Som tiež šéfredaktorom internetového denníka Český a slovenský svet, zástupcom šéfredaktorky časopisu Slovenské dotyky a výkonným editorom česko-slovenského literárneho štvrťročníka Zrkadlenie-Zrcadlení. Som autorom, spoluautorom či editorom dvoch desiatok kníh, vrátane básnickej zbierky K tichu (2000) či knihy esejí Kľúčové slová: Praha, Slovensko, literatúra (2005). Bol som ale napríklad aj redaktorom jedinej čítanky slovenskej literatúry pre české stredné školy. Vyšli mi dve tisícovky novinových článkov a ďalších materiálov v českých a slovenských médiách, vrátane realizácie televíznych scenárov pre Českú televíziu a Slovenskú televíziu. Koordinujem viaceré medzinárodné kultúrne a vzdelávacie projekty, okrem iného program spolupráce stredoeurópskych národnostných menšín Visegrad – Terra Interculturalis.
V Svetovom združení Slovákov v zahraničí sa angažujem od jeho vzniku, pretože som si vždy myslel, že má zmysel, aby vznikla strešná organizácia, zastupujúca Slovákov po celom svete, v USA rovnako ako na Dolnej zemi či v Česku, a to bez ohľadu na názorovú rôznorodosť jednotlivých spolkov a inštitúcií Slovákov v zahraničí. Bol som predsedom komisie, ktorá pripravila prvé stanovy združenia, neskôr členom legislatívnej expertnej skupiny a revíznej a zmierovacej komisie. V novembri minulého roku ma delegáti valného zhromaždenia zvolili za predsedu SZSZ.

-    Aké sú ciele a zámery SZSZ?

Z dlhodobého hľadiska ide najmä o zvýšenie záujmu Slovenska o dva milióny Slovákov v zahraničí, zaangažovanie Európskej únie, ktorú by tiež mali zaujímať Európania po svete, ale tiež podpora snažení slovenských komunít v jednotlivých krajinách a iniciovanie ich užšej spolupráce. To sú samozrejme najkomplexnejšie formulované dôvody existencie združenia, za ktorými sa ukrývajú desiatky a stovky konkrétnych cieľov a zámerov – niektoré z nich chceme realizovať hneď, iné o rok a ďalšie sú behom na dlhú trať.
Za najakútnejšie problémy sme po voľbách na valnom zhromaždení označili tri. Hrozbu, že napriek platnému uzneseniu vlády poklesne grantový systém, spravovaný Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďalej naštrbenú komunikáciu s orgánmi Slovenskej republiky. A napokon problémy s ukončením platnosti preukazov zahraničného Slováka. Súčasne sme chceli hľadať nové zdroje na aktivity Slovákov v zahraničí, rozšíriť vlastnú činnosť SZSZ, zriadiť stály sekretariát združenia v Bratislave a zlepšiť vnútornú komunikáciu tejto veľkej organizácie, združujúcej viac než sedemdesiat inštitúcií z dvadsiatky krajín a veľa individuálnych členov. To posledné znamená zvýšiť informovanosť a ku konkrétnej činnosti pritiahnuť viac ľudí.
    

-    Keďže SZSZ nemá vlastný rozpočet, ale spolu s ostatnými subjektmi konkuruje o granty, na aký spôsob ono môže pomôcť zahraničným Slovákom?

SZSZ sa samozrejme snaží získavať prostriedky aj z ďalších zdrojov, než iba z grantov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Keďže má sídlo na Slovensku, môže žiadať ministerstvá o prostriedky, určené domácim subjektom, je optimálnym žiadateľom pre Európsku úniu či medzinárodné nadácie, vďaka synergickému efektu má dobré možnosti získavať financie z komerčných zdrojov. Teda prostriedkov, ktoré môže použiť v prospech Slovákov v zahraničí, je viac. Nejde však zďaleka iba o to.
Keď už sme začali o peniazoch, ktoré sú samozrejme pre činnosť krajanských združení veľmi dôležité, SZSZ môže svojou váhou objem prostriedkov v grantových programoch ovplyvňovať. To sa aj v tomto roku, zdá sa, podarilo v mimoriadnej miere. Pokiaľ ide o grantový program Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bol vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 iba 8,7 mil. Sk, teda ešte zhruba o 10 mil. menej než v roku 2006. A to napriek tomu, že podľa koncepcie, ktorú vláda ešte v auguste schválila uznesením, mal byť 40 mil. Sk. Po množstve rokovaní sa podarilo v rozpočtovom výbore navýšiť objem o 12 mil. Sk na 20,7 mil. Sk. Navýšenie o ďalších 20 mil. na pôvodne sľúbenú úroveň prisľúbil na rokovaní so mnou ako predsedom SZSZ podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Tento sľub sa formalizoval aj v podpísanej dohode. Navýšenie sa má uskutočniť formou rozpočtového opatrenia vlády v priebehu roku 2007.
 Máme sľúbenú metodickú pomoc Úradu vlády SR pri získavaní prostriedkov Európskej únie. O týchto otázkach sme hovorili aj s eurokomisárom Jánom Figeľom a koncepcie sa pripravujú aj v rámci organizácie Európania vo svete (Europeans throughout the Europe), ktorej je SZSZ členom. Rokovali sme aj so štátnym tajomníkom ministra kultúry Ivanom Sečíkom o využití prostriedkov z programu Pro Slovakia na prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí. Výsledkom bol prísľub podpory 5-10 projektov v prospech krajanov. SZSZ vstúpilo do rokovaní aj s Maticou slovenskou. Tej Národná rada SR na návrh rozpočtového výboru navýšila rozpočet o 24 mil. Sk, z toho o 6 mil. Sk účelovo viazaných na aktivity v prospech Slovákov v zahraničí. Časť týchto prostriedkov by mala Matica slovenská vložiť aj do spoločných projektov so SZSZ, dohoda by sa mohla podpísať vo februári, po zasadnutí výboru Matice slovenskej, ktorý musí schváliť jej finančný rámec.
Dosiahli sme aj prísľub podpory príbuzenských menšín formou zriadenia medzivládnych komisií s okolitými krajinami, kde žijú významné slovenské menšiny. To by sa malo týkať popri Maďarsku a Ukrajine tiež Poľska a Česka. Najaktuálnejšie je v blízkej budúcnosti zriadenie slovensko-českej komisie.
Podpísala sa aj rozsiahla oficiálna dohoda o spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci pri tvorbe a realizácii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí (už sa to realizuje pri príprave koncepcie na rok 2008), zabezpečovaní starostlivosti vo všetkých oblastiach, či pri príprave a realizácii Dní Slovákov žijúcich v zahraničí a Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Nad rámec dohody sa predsedníčka ÚSŽZ Vilma Prívarová a predseda SZSZ dohodli aj na podrobnostiach spolupráce pri príprave internetového portálu Slováci vo svete. Predsedníčka ÚSŽZ súčasne ponúkla svetovému združeniu priestory pre otvorenie jeho stáleho sekretariátu v sídle úradu, čo výkonný výbor SZSZ následne s vďakou prijal.
Národná rada SR zriadila podobne ako v minulom období komisiu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tentoraz pri zahranićnom výbore. SZSZ do nej nominovalo svojich zástupcov.
Súčasťou dohody s podpredsedom vlády je aj odstavec o spolupráci pri novelizácii Zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorá by odstránila problém s ukončením platnosti preukazov zahraničného Slováka – ak by nedošlo k drobnej zmene zákona, k 1. augustu by si 20 tisíc držiteľov muselo vymeniť preukazy za osvedčenia a zrejme znovu predkladať potrebné doklady. Dúfam, že sa drobnú nepriamu novelizáciu podarí stihnúť a preukazy budú platiť ďalej. Čaká nás v tomto smere ešte rokovanie s Ministerstvom vnútra SR. Po tejto drobnej novelizácii chceme dlhodobo pripravovať komplexnú novelu.
Zriadime Stály sekretariát SZSZ v Bratislave, ktorý nám pomôže operatívnejšie presadzovať záujmy slovenského sveta. Dohodli sme aj cestu, ako nájsť v rozpočte prostriedky na dobudovanie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, menovite na obsadenie funkcie jeho podpredsedu.
    Plánujeme aj podstatne rozsiahlejšiu vlastnú kultúrnu a vzdelávaciu činnosť.

-    Najdôležitejšia akcia, ktorú združenie doteraz organizovalo, bola Stála konferencia, mienite v tom pokračovať?

Tých akcií bolo viac, myslím si, že napríklad okrúhly stôl na tému kultúry zahraničných Slovákov bol mimoriadne kvalitný. Aj preto, že sa hovorilo vecne a vystupovalo i mnoho popredných odborníkov zo Slovenska, často riaditeľov národných kultúrnych inštitúcií. Tento rok chceme realizovať podobné podujatie, týkajúce sa školstva. To je pochopiteľne najmä dolnozemská parketa, a na prvom mieste vojvodinská. Nikde inde také rozvinuté školstvo slovenský svet nemá. Radi sa teda poučíme z vašich skúseností. Svojou váhou chceme zasa prispieť k zmenám v politike Ministerstva školstva Slovenskej republiky, v štipendijnom systéme a podobne. Tak, aby to bolo pre nás všetkých, a najmä pre vás prospešné. Sme si dobre vedomí mnohých problémov, vrátane toho ľudsky najzložitejšieho, že väčšina mladých ľudí, ktorých vyšlete na štúdium na Slovensko, sa už do vašej komunity nevráti a nepomôže jej rozvoju. Aj nad tým treba premýšľať. My budeme v tejto veci konať v zmysle toho rozhodnutia, ku ktorému sa vy prikloníte ako k najprospešnejšiemu – technicky sú možné rôzne riešenia.
Uskutoční sa však celý rad ďalších našich projektov. Okrem Internetového portálu Slováci vo svete či Okrúhleho stola na tému slovenského školstva v zahraničí budú osou činnosti v roku 2007 dva komplexné programy: prezentácie kultúry zo Slovenska na podujatiach Slovákov v zahraničí a vzájomnej spolupráce Slovákov v zahraničí. SZSZ sa bude podieľať aj na podujatiach ako oslavy stého výročia Slovenskej ligy v Amerike či Svetový festival slovenskej mládeže. Chce tiež spolu s partnermi začať vydávať antológie slovenského umenia vytvoreného v zahraničí – v roku 2007 by chcelo začať poéziou. Konečne treba vyriešiť aj otázku Pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktorý by sa podľa SZSZ mal stať štátnou úlohou na rok 2008. A je toho ešte oveľa viac.


Nakoľko poznáte prácu a aktivity vojvodinských Slovákov?

Musím povedať, že štvrťtisícročná existencia a bohatá činnosť vojvodinských Slovákov ma doslova fascinujú. Domnievam sa, že v schopnosti národného prežitia by si táto komunita zaslúžila zápis do Guinessovej knihy rekordov. Bol som na Dolnej zemi viackrát, Slovákov z Vojvodiny som mal možnosť spoznať najmä počas cesty krátko pred vojnou. Bol som v Báčskom Petrovci na Slovenských národných slávnostiach, na bohoslužbách či v Divadle VHV, ale aj v galériách a ateliéroch v Kovačici, na radnici v Zrenjanine, v súkromnej televízii v Petrovci i verejných médiách v Novom Sade, na hostine v Kulpíne, jednoducho snažil som sa spoznať život u vás po rôznych stránkach. Porovnával som to aj so svojimi skúsenosťami z návštevy rumunského Nadľaku či Bihoru alebo Slovákov v Maďarsku. A pochopiteľne aj so svojimi skúsenosťami z Česka. Aktivity vojvodinských Slovákov ma nesmierne očarili. Samozrejme s predstaviteľmi tejto komunity sa stretávam pravidelne aj na rôznych podujatiach v Bratislave, ako aj v orgánoch Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Vďaka týmto stretnutiam a čítaniu vašich médií a kníh problematiku stále sledujem.
Patril som k tým, ktorí v predchádzajúcom volebnom období SZSZ kritizovali slabé zastúpenie Slovákov z Dolnej zeme a osobitne z Vojvodiny vo vedení nášho združenia. Zdôrazňoval som, že najstaršia a najživotaschopnejšia komunita predsa musí byť dôstojne reprezentovaná a môže nám ostatným aj poradiť v našom snažení. Situácia sa zásadne zmenila. Najväčšie slovenské komunity – v USA, Česku, Kanada, ale aj Srbsku, Rumunsku a Maďarsku – majú v generálnej rade nie po jednom, ale po dvoch zástupcoch. Vojvodinských Slovákov tam reprezentujú Paľo Belička a Juraj Červenák. Z Dolnej zeme je 1. podpredseda SZSZ, ktorým je Ondrej Štefanko z Rumunska, ako aj tajomník SZSZ, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. Vojvodinskí Slováci majú hneď dvojnásobné zastúpenie v päťčlennej Revíznej a zmierovacej komisii, ktorá má v SZSZ veľmi silné postavenie. Jej podpredsedom je Branislav Slivka, členkou Branka Stojimirovičová. Paľo Belička je aj predsedom expertnej pracovnej skupiny pre oblasť školstva, ktorá bude garantom tohtoročného medzinárodného seminára v Bratislave. Zástupcovia Vojvodiny sú aj v ďalších komisiách. Som tomu rád, verím, že to ocenia aj Slováci u vás. Verím, že vaši zástupcovia vnesú do našej činnosti veľa zaujímavých podnetov. A tiež dúfam, že sa na vašu nekonečnú a nekonečne krásnu rovinu znovu čo najskôr pozriem...

                        
Ďakuje J. Černák